Myslím, že byť mamou v dnešnej spoločnosti môže byť skutočne veľmi náročné. Z každej strany spoločnosti sú kladené rôzne predstavy, požiadavky a nároky. Najhoršie na tom je to, že sú čisto úplne protichodné. Takzvané bio matky majú jasno v tom, že ich dieťa nosí barefoot topánočky, dávajú mi iba eko plienky a cumlík bábätko nevidelo ani z diaľky. Klasická škola našich mám a ešte starších generácii zas nad bio matkami krúti hlavou a nechápe, prečo si dobrovoľne priviazali dieťa na krk (myslím tým do šatky) a odmietajú tak šikovného pomocníka ako je kočík.
Ďalší tlak spojený s materstvom je mať dokonalú domácnosť, moderné obývačky s kuchyňou teraz hýbu svetom interiérového dizajnu a ak nejakú takú nevlastníte nepatríte do in klubu moderných maminiek. Skvelo vybavená kuchyňa, vždy upečený domáci koláč nielen pre návštevy ale aj pre vášho manžela ako odmena po práci.
K manželským povinnostiam nepatrí len dobre sa starať o domácnosť, vychovávať deti a akosi mimochodom vytvárať teplo domova, ale byť pre svojho muža aj dobrá kamarátka a v neposlednom rade milenka.
Boli doby, kedy som sa toto všetko snažila spĺňať. Očakávania ostatných, to, aby som v ich očiach vyzerala dokonalo, to všetko bolo pre mňa dôležitejšie ako to, čo si o sebe sama myslím ja sama a to ako mne samej v kolotoči splňovania týchto často protichodných očakávaní je. Nezvládala som to. Teda zvládala som to až do totálneho vyčerpania všetkých mojich síl.
Niekedy to však človek potrebuje, aby si uvedomil, čo je v živote skutočne dôležité a prestal riešiť nedôležité veci. Ja som si až po totálnom vyčerpaní uvedomila, že som na seba mala naložené totálne zbytočne nezmyselné nároky a bála som sa, že zlyhám a nedokážem byť dobrou matkou a manželkou. Až v momente keď som prijala svoju mylnosť a nedokonalosť ktorá je človeku prirodzená našla som vnútorný zmier a paradoxne spokojnosť so sebou samou.
